Slnko, presýpacie hodiny a čo sa stalo potom?
V minulosti sa ľudia snažili merať čas podľa opakujúcich sa javov, a tak sa uchýlili k meraniu podľa dňa, noci a ročných období. Samotné slnečné hodiny sa prvýkrát objavili okolo roku 3000 pred n. l. v starovekom Egypte a dodnes sú výrazne viditeľnou atrakciou. Na meranie času sa používali aj vodné hodiny a presýpacie hodiny, ktoré boli síce minimálne náročné, ale vyžadovali si neustálu obsluhu.
Čas a pokrok sa nezastavili, a tak pravdepodobne okolo roku 1600 vznikli prvé vreckové hodinky. Mali tvar podobný vajcu, boli vyrobené z bronzu a mali len jednu hodinovú ručičku. Vďaka svojmu tvaru je známe ako Norimberské vajce a údajne ho zostrojil hodinár Peter Henlein. Toto tvrdenie sa však ukázalo ako nepravdivé, pretože hodinky boli vyrobené až po jeho smrti. Poháňala ho oceľová pružina, oscilátorom bola liehová lampa a na jedno navíjanie vydržal až 40 hodín. Nevýhodou bola nerovnomernosť pohybu, ale nemožno mu uprieť, že bol jedným z priekopníkov vtedajšieho merania času. Významný zlom nastal v roku 1541, keď reformy Jána Kalvína v Ženeve vo Švajčiarsku zakázali nosenie ozdôb a zlatých šperkov a výrobcovia začali ponúkať prenosné hodinky ako alternatívu.
.jpg)
Náramkové hodinky
Jedny z prvých náramkových hodiniek sa objavili na scéne v roku 1904, keď ich Cartier vyrobil pre brazílskeho letca Santosa-Dumonta. Náramkové hodinky boli také úspešné, že ľahko nahradili vreckové hodinky. Bolo zrejmé, že náramkové hodinky boli pre nositeľa jednoduchšou voľbou, pretože nemusel tráviť čas neustálym vyťahovaním hodiniek z vrecka.
Zostávalo už len postupne zdokonaľovať funkčnosť a presnosť, čo bolo vtedy len otázkou pokroku doby. Náramkové hodinky sa tak postupne stali nielen obľúbeným časomeračom, ale aj doplnkom. Mali rôzne tvary a dizajny a bolo len otázkou času, kedy sa z nich vyvinú hodinky, ktoré poznáme a milujeme dnes.
